Kto klame? Je to Recyklačný fond, ktorý od začiatku zavádza verejnosť

Kto klame? Je to Recyklačný fond, ktorý od začiatku zavádza verejnosť

Výrobcovia a dovozcovia sa ostro ohradzujú proti tvrdeniam Recyklačného fondu, podľa ktorých sa obohacujú o recyklačné poplatky, ktoré „patria“ fondu. Výrobcovia a dovozcovia sú firmy, ktoré už pri samom začiatku výrobku zápasia s každodennou podnikateľskou realitou a je ich záujmom, aby do cien svojich výrobkov zahŕňali výlučne reálne náklady. Medzi takéto náklady patria aj náklady súvisiace so zabezpečením zberu a zhodnotenia odpadov z obalov, v opačnom prípade by sa stali ich výrobky nepredajné.

To však nie je možné povedať o Recyklačnom fonde, ktorý ako neštátny účelový fond (jeho príjmy nie sú príjmami štátneho rozpočtu ani inej štátnej inštitúcie) zhŕňa každoročne vyše polmiliardové príjmy bez akejkoľvek možnosti kontroly efektívnosti a transparentnosti ich využitia zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Oprávnenosť výšky nákladov a teda cien výrobkov každodenne preveruje trh a samotní spotrebitelia a preto výrobcovia a dovozcovia trvajú na svojich výrokoch, že duplicitné zavedenie poplatkov do Recyklačného fondu bude mať dopad na ich konkurencieschopnosť  a v konečnom dôsledku na spotrebiteľov.

Výrobcovia a dovozcovia zabalených výrobkov zverejnili otvorený list, prostredníctvom ktorého vyzvali poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby nepodporili iniciatívu Recyklačného fondu zaviesť nové recyklačné poplatky za obaly. Výrobcovia a dovozcovia tvrdia, že v priemere príde k zvýšeniu recyklačných poplatkov o 1000% (najmenej pri sklených obaloch o 210%, najviac pri viacvrstvových kombinovaných obaloch, v ktorých je balené napr. mlieko o 3564%).

Recyklačný fond sa snaží  zahmliť finančný dopad svojho pozmeňujúceho návrhu rôznymi zjednodušenými výpočtami, aby presvedčil o „neškodnosti“ svojho zámeru. Pritom sa zámerne vyhýba podstate problému, ktorý prinášajú jeho nové požiadavky:

1. Zavedenie duplicitného spoplatňovania obalov z dôvodu zberu a recyklácie odpadov. Spotrebiteľ  v cene výrobku bude musieť zaplatiť nielen náklady na vyzbieranie a recykláciu obalov, ale aj poplatok do Recyklačného fondu, ktorý je mnohonásobne vyšší ako sú reálne náklady na zber a zhodnotenie odpadov. Pritom je každému jasné, že žiadny obal sa nedá vyzbierať a zrecyklovať dvakrát.

2. Firmy dovážajúce výrobky na Slovensko budú  znevýhodnené, pretože budú musieť počas roka nielen plniť limity v zmysle zákona o obaloch, ale zároveň platiť do Recyklačného fondu, čím pre nich počas roka vznikne dvojitá finančná záťaž, čo bude mať pre nich katastrofálne dôsledky z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

3. Ceny výrobkov slovenských výrobcov, ktorí balia slovenské výrobky do prázdnych obalov, sa zvýšia oproti cenám dovážaných tovarov, pretože budú v sebe zahrňovať duplicitné náklady na zber a zhodnocovanie.

 Recyklačný fond tvrdí, že sa „strácajú“ peniaze, lebo sa plnia „len“ limity na obaly. Limity predsa stanovuje EU na celom svojom území, nie je to výmysel slovenských výrobcov a dovozcov. EU pritom vychádza z reálnej praxe (ktorá však Recyklačnému fondu chýba), že nikdy nie je možné splniť 100% limit zberu a zhodnotenia odpadov z obalov. To by firmy v celej Európe každoročne  platili pokuty za nedosiahnutie utopistického cieľa.  Treba však zdôrazniť, že európske limity sú minimálne a každý kolektívny systém sa ich snaží splniť v omnoho vyššej miere. Nepochopenie princípu plnenia limitov dokazuje Recyklačný fond aj tvrdením o „strácaní“ sa peňazí. Všetky finančné prostriedky, ktoré výrobcovia a dovozcovia zaplatia, sa využívajú na zabezpečenie zberu odpadov, ich zhodnotenia, projektov na obciach, na osvetu a vzdelávanie obyvateľov v separovaní – to znamená, že všetky prostriedky slúžia jedinému cieľu, aby sa čo najviac a najefektívnejšie rozvíjal a realizoval separovaný zber a dosiahli sa limity v čo najvyššej miere.

Položme však zrkadlo pred Recyklačný fond. Jeho úloha v tejto oblasti je už dávno skončená. Dokazuje to aj jeho „archaicky“ formulovaná úloha  v § 55 zákona o odpadoch „sústreďovať peňažné prostriedky“ bez stanovenia akýchkoľvek kritérií na vyhodnotenie jeho „úloh a úspechov“. Na rozdiel od kolektívnych systémov nemá tento neštátny fond ani tie minimálne limity na realizáciu zberu a zhodnotenia odpadov, ktoré sám napáda. Absencia akýchkoľvek exaktných cieľov spôsobila, že Recyklačný fond namiesto zreálnenia svojich oprávnených príjmov a výdajov na skutočný zber a podporu recyklácie , dosiahol za 8 rokov svojej existencie stav na svojich  bankových účtoch až 1,243 mld.  Sk (Výročná správa RF 2008)! Heslo „Radšej nechať zarobiť súkromné banky ako podporiť obce a recyklátorov“ dokazuje aj fakt, že prijaté úroky z uložených vkladov  dosiahli za rok 2008  až 63,58 mil. Sk (každoročne kumulatívne narastajú). Pre kolektívne systémy  to znamená ich celoročné rozpočty, ktoré by mohli investovať do systému separácie a recyklácie. Ako je možné, že fond, ktorý má podporovať rozvoj separovaného zberu a recyklácie dosiahol kumulatívny zisk k 31. 12. 2008 až 94 mil. Sk? Načo sú fondu ďalšie finančné prostriedky na úkor spotrebiteľov, ak nedokáže efektívne použiť ani tie zdroje, ktoré má k dispozícii a „živí“ nimi banky namiesto reálnej podpory zberu?

Zosumarizujme nepravdy Recyklačného fondu, ktorými verejnosť zavádza od začiatku svojej legislatívnej kampane:

1. Recyklačný fond zavádzal verejnosť i zákonodarcov, keď  pod pozmeňovací návrh k zákonu o odpadoch podpísali  Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá sa od tejto iniciatívy verejne dištancovala.

2. Recyklačný fond zavádza verejnosť, keď  ako reakciu na otvorený list výrobcov a dovozcov, vytvoril Memorandum Správnej a Dozornej rady Recyklačného fondu, pod ktoré podpísali osoby, ktoré sa na predmetnom zasadnutí ani nezúčastnili. V každom prípade všetkým členom Správnej a Dozornej rady plynú nemalé výhody z ich pôsobenia a preto je otázne, do akej miery sú tí „skutočne podpísaní“ nezaujatí a nechránia len vidinu svojich ďalších príjmov.

3. Recyklačný fond zavádza verejnosť  aj v odôvodnení svojho pozmeňovacieho návrhu. Podľa Recyklačného fondu by mali jeho zvýšené príjmy pomôcť obciam v ich separovaní. Ako je teda možné, že jediný garantovaný príjem pre obce z Recyklačného fondu tzv. obligatórny príspevok uvedený v § 64 ods. 1 pozmenili tak, že tento nárok budú mať namiesto obcí recyklátori resp. zariadenia na zhodnocovanie? A za týmto účelom (podľa pozmeňovacieho návrhu) je Recyklačný fond povinný uzatvoriť s týmito subjektmi zmluvu! Zámerne vypustili z požiadaviek na preukazovanie recyklácie  preukazovanie materiálového toku – t.j. pôvodcu odpadu, čím umožnia vyplácať dotácie z Recyklačného fondu aj za dovezený odpad zo zahraničia. A to bez toho, že slovenská obec alebo mesto uvidí čo len cent z týchto peňazí. Naozaj sa chceme stať odpadovou skládkou celej Európy a ešte na to aj finančne prispieť?

Akú má teda iniciatíva Recyklačného fondu dôveryhodnosť, keď jej skutočným  cieľom je  bezodne zvýšiť príjmy fondu a ktorá zároveň zabráni samosprávam prístup k týmto peniazom?

Kto je potom v tejto kauze dôveryhodný?

Kontaktná osoba:

Mgr. Miroslav Jurkovič – výkonný riaditeľ SLICPEN, Mobil: 0911 333 010, jurkovic@slicpen.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.