Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Vyhláška odporuje zákonu a nie je fér, odkazuje Protimonopolný úrad ministerstvu

Minimálne ceny za triedený zber, ktoré chce presadiť ministerstvo, podľa Protimonopolného úradu nezodpovedajú ustanoveniu o ekonomicky oprávnených nákladoch v zákone.

recyklačné poplatky

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Regulácia tzv. regulačných poplatkov v réžii Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) naráža po nesúhlase výrobcov potravín a obchodníkov aj na kritiku Protimonopolného úradu SR (PMÚ).

návrhu vyhlášky, ktorú ministerstvo predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania, antimon doručil zásadnú pripomienku. Envirorezort by mal podľa PMÚ materiál prepracovať z viacerých dôvodov.

Jedna sadzba? Ani teoreticky

Novelou zákona o odpadoch, ktorú koncom septembra MŽP SR presadilo bez medzirezortného pripomienkového konania, sa v § 59 ods. 1 písm. g) zaviedla pre organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom.“

Pôvodný návrh rezortu počítal so zavedením „minimálnych cien,“ poslaneckým pozmeňovacím návrhom sa však ustanovenie v zákone vo finálne zmenilo na „ekonomicky oprávnené náklady.“

PMÚ vo svojej pripomienke upozorňuje, že ministerstvo chce v novelizovanej vyhláške aj napriek tomuto ustanoveniu zákona stanoviť sadzby tzv. recyklačných poplatkov vo forme minimálnej sumy v eurách za tonu.

Návrh vyhlášky preto podľa PMÚ nekorešponduje so znením zákona. „V zmysle zákona OZV majú povinnosť uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia vo výške ekonomicky oprávnených nákladov,“ pripomenul antimon.

PMÚ pritom poukazuje na to, že zberové spoločnosti vykonávajú svoju činnosť lokálne, pôsobia v rôznych oblastiach, pričom náklady na triedený zber sú v jednotlivých oblastiach rôzne. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) napríklad poukazuje, že tieto náklady okrem iného závisia od hustoty obyvateľstva či geografických daností územia.

„Už len z tohto dôvodu jednotná sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace vo rôznych územiach SR nemôže korešpondovať s ekonomicky oprávnenými výdavkami na triedený zber obalov a neobalov,“ konštatuje PMÚ.

„Zároveň, jediná sadzba za daný typ odpadu pre všetky subjekty v SR ani teoreticky nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. Tie sú individualizované, tak ako v regulovaných odvetviach, kde každý regulovaný subjekt disponuje vlastným regulačným rozhodnutím vydaným v správnom konaní.“

Z tohto dôvodu je podľa úrad „značne diskutabilné,“ či navrhovaná vyhláška upravuje výšku ekonomicky oprávnených nákladov tak, ako to predpokladá novelizovaný zákon o odpadoch.

Chýba analýza

Ďalšia výhrada PMÚ sa týka transparentnosti cenovej regulácie. Antimon poukazuje, že nakoľko návrh vyhlášky neurčuje ekonomicky oprávnené náklady, ale zavádza minimálne ceny, ktoré OZV musia platiť zberovým spoločnostiam, regulácia bude mať významný dopad na trh.

„Takýto zásah je vážnym zásahom do odvetvia, ktorý musí byť dobre odôvodnený – malo by byť vopred zanalyzované, prečo sa zavádza, aký cieľ má splniť, či existujú menej obmedzujúce alternatívy a aký dopad má na stakeholderov, zároveň celý proces by mal byť transparentný. Toto všetko v súvislosti navrhovanou vyhláškou absentuje,“ tvrdí PMÚ.


Mohlo by vás zaujímať:


Antimon zároveň upozorňuje, že v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú ministerstvo predložilo spolu s návrhom novej vyhlášky, chýba akékoľvek vyčíslenie dopadov novej regulácie na dotknuté subjekty.

Sám envirorezort pritom v materiáli priznáva, že nedisponuje presnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a neobalov. Súhrnná tabuľka nákladov regulácie je v analýze nevyplnená a ministerstvo neuvádza ani popis výpočtu, ako k stanoveným cenám dospelo.

Viac peňazí, žiadne ciele

Za ďalší problém zavádzanej regulácie PMÚ považuje, že zvýšenie príjmov zberových spoločností nie je spojené so žiadnymi cieľmi, ktoré sa majú zvýšením týchto príjmov dosiahnuť.

 
 

Zostáva vám 54% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Tallinn chce ako prvé estónske mesto získať certifikát nulového odpadu

Tallinn chce ako prvé estónske mesto získať certifikát nulového odpadu

Do budúceho roku sa mesto zaviazalo znížiť skládkovanie komunálneho odpadu pod päť percent.

Ocenili právnické firmy. V kategórii životného prostredia opäť víťazí Eversheds Sutherland

Ocenili právnické firmy. V kategórii životného prostredia opäť víťazí Eversheds Sutherland

Súťaž právnická firma roka spoznala výsledky svojho 13. ročníka.

Štáty EÚ vlani doviezli 13-tisíc ton kovov vzácnych zemín, väčšina prišla z Číny a Ruska

Štáty EÚ vlani doviezli 13-tisíc ton kovov vzácnych zemín, väčšina prišla z Číny a Ruska

Závislosť od dovozu kritických surovín chce Európska komisia znížiť lepšou recykláciou. Pomôcť má nové nariadenie.

X
X
X
X